Všetko sa to začalo v období komunizmu. Komunisti predpokladali, že zlepšením sociálnych podmienok Rómov sa zmení ich správanie, že sa jednoducho budú správať ako bieli. Sociálna politika komunistov vo vzťahu k Rómom viedla k ich absolútnej závislosti na štátnej pomoci ( ,, štát nám dá dávky na deti, dá podporu v nezamestnanosti, dá prácu " ). Nekvalifikovaná práca Rómov bola v niektorých prípadoch lepšie platená ako práca vyučeného pracovníka.
,, Riešenie " rómskej problematiky rodinnými prídavkami podľa počtu detí v rodine pokračovalo aj po komunizme. Všetko sa to malo zmeniť v roku 2004. Z pohľadu Rómov bolo veľkým problémom sociálnej reformy z tohto roku výška rodinných prídavok, ktorá sa po novom mala určovať podľa počtu osôb, ktorí nemajú viac ako 25 rokov a hlavne, MAJÚ UKONČENÚ POVINNÚ ŠKOLSKÚ DOCHÁDZKU. To znamenalo pre mnohé rómske rodiny ( ale nielen rómske ) veľký škrt cez rozpočet. Hlavným problémom tejto reformy bolo, že sa nerealizovala postupne. Vtedajšia Dzurindova vláda síce sľúbila, že najprv chce vyriešiť rómsky problém a až potom sa pustiť do sociálnej reformy, opak bol však pravdou. Problémy sa začali riešiť až keď vypukli rómske nepokoje.
Prvé nepokoje sa vyskytli už pri vyplácaní sociálnych dávok na slovenských poštách.
8.februára 2004 sa uskutočnilo zhromaždenie Rómov v Pavlovciach nad Uhom, dohodli sa na organizácii protestných zhromaždení
10.februára 2004 - Približne štyristo Rómov z Trebišova a okolia sa pre zníženie sociálnych dávok vyhrážajú nepúšťaním detí do škôl
12.februára 2004 - Protestné zhromaždenie Rómov v Michalovciach, otvorene sa vyhrážajú krádežami
12. - 21.februára 2004 - Rabovanie obchodov, masové zatýkanie Rómov
25.februára 2004 - Občianske združenie Parlament Rómov v Slovenskej republike na čele s Ladislavom Fízikom chystá celoslovenský protest proti sociálnej reforme. Blokovanie hraníc sa neuskutočnilo, ale rómske deti nemali prísť na prvé vyučovacie hodiny. Plánovali sa protesty pred úradmi štátnej správy či samosprávy
Na rómske nepokoje si pamätám veľmi dobre. Mal som vtedy 16 rokov a o nepokojoch som sa rozprával s mojím bielym spolužiakom. Hovoril o rasovej vojne, predpovedal, že bez zbrane už bieli nebudú vychádzať z domu. Spomenul som si vtedy na rasové nepokoje černochov a hispáncov v Los Angeles roku 1992. Pravdou je, že bieli Slováci môžu byť radi, že nedopadli ako americký biely kamionista Reginald Denny, ktorého pred sedemnástimi rokmi počas nepokojov v Los Angeles takmer ubili na smrť štyria mladí černosi. Áno, Slováci môžu byť radi, že rómske protesty v roku 2004 sa týkali iba protestov a rabovania. Buďme Rómom vďační za to, že sa nám pred piatimi rokmi nechceli pomstiť za všetkú tú chudobu, rasizmus a diskrimináciu. Buďme im za to vďační a snažme sa pochopiť nielen ich protesty pred piatimi rokmi, ale aj súčasné problémy.
